Kiberšikana

17. července 2017 v 1:30 | Captain |  Miestnosť nádeje
Keďže sú teraz maturity, prváci, teda my, sa "nemusíme" učiť. Preto nám vymysleli náhradný program. Dnes nám pustili film o kiberšikane. Očakávala som poučný film plný informácii, ale namiesto toho sme pozerali film s príbehom, zápletkou, vyvrcholením atď. Bol síce v angličtine a mne sa vôbec nechcelo čítať titulky, ale pochytila som pointu a to úplne stačí. Mám dojem, že ten film bol podľa skutočnej udalosti, keďže na konci filmu bolo poďakovanie dvom ženám za zákon o kiberšikane.
Celou cestou späť domov, som potom vykresávala svoj vlastný príbeh...

Na železničnej stanici mám potom čas niečo aj nakresliť, napísať. Prvý zo mňa vybehol obrázok a neskôr aj začiatok celého príbehu... Už mi stačí len trpezlivosť, aby som to dotiahla do konca.
 

Revolúcia kresieb

17. července 2017 v 1:28 | Captain |  V a Set
Komix nie je jednoduchá záležitosť. Už prešlo asi polroka odkedy som uverejnila prológ tohoto príbehu a stále nemám hotovú ani prvú časť.
Ale dúfam, že to čakanie bude stáť za to. Od kresieb z prológu sa tie dnešné dosť líšia. Síce to nie je klasický štýl kreslenia komixov, ale pokiaľ divák rozpozná, čo sa deje, budem so svojou prácou spokojná.
Prológ:
Obrázok z 1. časti:


4 a Jakub

13. dubna 2017 v 18:43 | Captain |  Štyri
Jakub bol iba výplodom nejakej z mojich šialených nálad, ale s týmto príbehom (4) by to skutočne už mohlo niečo znamenať. Hlavne zábavu, keďže Jakub nie je z obyčajných ľudí.
Príbeh 4 (vlastne je to bez názvu, ale pre blog to muselo dostať meno) držím v hlave už veľmi dlho. A ani to nie je príbeh, kedže nie je vymyslená ešte ani zápletka. Skôr je to svet. Alebo štyri svety. Príroda s mechanikou a mier s vojnou. To sú základné vlastnosti, podľa ktorých sa krajiny budú riadiť.
Prológ je hotový a myslím si, záhadný...
 


Lius nebude

13. dubna 2017 v 18:35 | Captain |  Black Butterfly/ The Butterfly Story
Takže z Liusa asi nič nebude. Príbeh bude iný než sa na prvý pohľad zdalo a do takéhoto príbehu Liusa dávať nechcem. Čiže mám novú postavu s novým výzorom a novými vlastnosťami.
Väčšinou trvá aj týždne, mesiace (občas aj roky) kým sa vytvorí kvalitný príbeh. Tento vznikol za dva dni non stop premýšlania. Od otvorenia očí a vstávania až po sny plné víl a bolesti. No aj tak mám strach či je príbeh dobrý, či 48 hodín stačilo.
Momentálne už je premyslený aj trailer a plagát je vo fázi kreslenia náčrtu. Názov hotový aj spolu s logom. Svätý Google.
Alebo je tu ešte možnosť: The Butterfly Story. Neviem si vybrať. Obe mi znejú dobre.

Lius

9. dubna 2017 v 16:38 | Captain |  Black Butterfly/ The Butterfly Story
Väčšina víl v rôznych svetoch má hlavne krídla z hmyzu. Najčastejšie motýlie alebo krídla vážky, ale tie sú kratšie a širšie než u skutočnej vážky. A ešte k tomu, sú ženské... Samozrejme, že aj chlapi ich majú, ale prvé čo si ľudia predstavia pri slove víla, je žena s jemnými hmyzími krídlami.
Lius síce nie je žena, ale je "vílák". Aspoň tak myslím, že sa tomu hovorí. U víl je najčastejšie kráľovstvo s kráľom a samozrejme nesmie chýbať ani princezná. Už teraz nabáda Liusa nechať zamilovať sa do modrej krvi, no ja na klišé veľmi nie som. Skôr na bojovú stránku, čiže vojak a možnože aj dezertér.
A viete, že vážka je najrýchlejší hmyz na svete? S takou rýchlosťou Lius môže prefrčať okolo kohokoľvek bez povšimnutia. A predsa sa od vážky niečím líši. Keď už sú tie krídla dlhé a tenké, páči sa mi keď majú taký ten useknutý koniec. Vážky ho majú normálne zaoblený. S koncom saka v ostrom uhle to bude pekne do postupna. Od saka až po najdlhšie krídlo. A spolu s dĺžkou ich bude musieť Lius ťahať po zemi.

V a Set: Prológ

22. ledna 2017 v 13:09 | Captain |  V a Set

Jakub 3 - K stromu

22. ledna 2017 v 13:05 | Captain |  Štyri
Už išiel hodiny a stále nedošiel k cieľu, ktorý hľadal. Všade bola len zeleň, listy a liany. Nikde nebolo ani chýru, ani slychu po hnedej chatke, ktorá tam stála už roky. Ale na zemi by ste ju nenašli. Aby ste ju videli, musíte sa pozerať vyššie, než je pre ľudí zvykom.
Prešlo veľa času odkedy sa tam ocitol naposledy. Chodil tam len zriedkavo, vo veľmi zvláštnych situáciách ako bola táto.

To bol aj dôvod, prečo nevedel nájsť tú správnu cestu. Cesta k nej je každý rok iná, zarastená. A aj chatku bude problém nájsť, Za tie roky už je určite celá pokrytá machom a inými rastlinami. A to ešte nie je reč o strome, na ktorom visí. Ten síce bude príjemný na dotyk, ale liezť po ňom, to už je iná káva...

Jakub 2 - Nesmieť zastaviť

22. ledna 2017 v 13:02 | Captain |  Štyri
Musel ísť ďalej. Už nezostal čas nazvyš. Aj keď už bola noc, nemohol si viac dovoliť otáľať.
Mesiac ani nebolo vidieť cez husté lístie, čo mal nad hlavou. Nemal nijakú lampu ani lanternu, no nemohol zastaviť. Ani čas nečaká.

Hoci nevidel nič, nezastavoval. Vedel, že do ničoho nenarazí, túto cestu poznal dobre. Ale aj tak si nebol istý či urobil správne rozhodnutie...

Jakub 1 - Na čo čaká?

22. ledna 2017 v 13:01 | Captain |  Štyri
Sedel pri ohni a čakal na ďalšie správy. Stromy okolo neho boli vysoké a liany z nich viseli, až sa takmer dotýkali jeho klobúka. Okolo ohňa bol sám. Všetci ostatní už išli spať. O takejto hodine v noci sa málokto odváži ešte zostať von. Ale on to chcel vedieť, čo najskôr. Aby mohol čo najskôr vyraziť zase na cestu.

Telekinetikov havran - Prológ

22. ledna 2017 v 12:30 | Captain |  Telekinetikov havran
Aby sme išli pekne po poriadku... stalo sa to v jednom mestečku, ktoré by ste dnes na mape už pravdepodobne nenašli. Ľudia aj nemŕtvy sa nikam neponáhľali. Všade vládol pokoj. Okrem jedného starého obchodíka na kraji mesta. Tam síce vládol tiež kľud, ale už nevládne.
Počkajte! Vysvetlím vám to. Všetko sa začalo pri istom starom pánovi.
Starý pán si pokojne kráčal dolu kopcom k našemu obchodíku. Veľa tvorov sa tohto miesta stránilo, pretože počuli, že tento obchod si vybral jeden šibal na svoje kúsky. Ale starý pán sa nebál. Už mal tú česť vidieť čoho je tento "šibal" schopný. A nepovedal by, že je to niečo slávne. Bomby v košíkoch, to zvládne aj batoľa. Mäsožravé rastliny, ako pre škôlkarov. Keď bol starý pán mladý, to boli žarty, nie toto, čo tu predvádza tento "amatér".
Keď už bol pán pri dverách, zaklopal ako kázala slušnosť a potlačil dvere. Vstúpil do vyhriatej miestnosti, ktorá bola preplnená rozličným tovarom. Na policiach boli poukladané knihy, misky všelijakého tvaru z celého sveta. Zo stropu viseli ozdoby. Na rímsach okien stáli sošky, niektoré boli vyrobené z hliny, iné zo železa a niektoré zafarbené jasno žiarivými farbami. Na konci miestnosti bol stôl, na ktorom ležala železná pohľadnica na kľúčik. Za stolom sedel majiteľ obchodu, s ktorým sa starý pán veľmi dobre poznal. "Dobrý večer." pozdravil sa majiteľ. Starý pán sa odzdravil: "Dobrý, dobrý."
"Čo vás sem privádza?"
"Zapáčila sa mi táto soška jazdca na koni. Pripomína mi to moje mladé roky bojovníka. Mal som meč. Aha, presne takýto. A..."

Starý pán sa rozhovoril, tak ako to majú starší ľudia vo zvyku. Pán už skoro prešiel k svojej poslednej vojne, a že ich nebolo málo, keď uvidel ako vedľa neho spadla kvapka niečoho červeného. Hneď si pomyslel, že je to len ďalší nepodarený žart. Keď však pozrel hore, už sa mu nezdal byť taký nepodarený. Zo stropu visela odseknutá medvedia hlava.

Kam dál